Príroda. Úžasná Česká aj Slovenská príroda je známa vo svete. Krásne hory, rieky, vrcholky kopcov, výhľady, vodopády, lesy a mnoho ďalšieho.

>>> MUMLAVSKÝ VODOPÁD


- Mumlavský vodopád je necelých 10 metrov vysoký vodopád, ktorý sa nachádza v Libereckom kraji, okrese Semily v Českej republike asi 2 km od Harrachova. Jedná sa o prírodnú zaujímavosť, ktorá sa nachádza v ochrannom pásme Krkonošského národného parku.

- Z hydrologického hľadiska sa jedná o jeden z najmohutnejších vodopádov v Českej republike a vďaka tomu je považovaný za jeden z najkrásnejších a turistami najvyhľadávanejších vodopádov v Čechách.

- Okolie vodopádu je bohaté na typickú lesnú flóru a faunu. Prístup k vodopádu je možný po asfaltovej ceste priamo z Harrachova po modrej turistickej značke.

- Prvé zmienky o Mumlavskom vodopáde začínajú s prvými turistickými výletmi v Krkonošiach. Prvé vierohodné záznamy sa objavujú v diele J. K. E. Hosera z roku 1804, ktorý riečku nazýva Muml. Ďalšie zmienky sú od českých turistov z roku 1882 Řivnáčův Průvodce po království Českém, ktorý je tiež najstarším súhrnným sprievodcom po Čechách.


>>> HOLUBNÍK


- Holubník je hora ležiaca v Libereckom kraji v strede Hejnického hrebeňa v pohorí Jizerské hory. Holubník je sprístupnený červene značenou turistickou cestou spojujúcu Ptačí kupy (1013 m) a sedlo Holubníku (999 m).

- Na vrchole je asi 10 metrov vysoká skala (obtiažnejšie prístupná), z ktorej je kruhový výzhľad. K vrcholovej skale je ale označený turistický chodník (odbočka k vrcholu). Vrcholové partie sú značne poznamenané imisami, ktoré tu spôsobili devastáciu pôvodného zmiešaného lesa.

- V sedle s Černou horou 1,5 km východne od vrcholu je rozcestie Sedlo Holubníku s turistickým prístreškom. Asi 200 m severne od sedla, vľavo od zelene označenej cestičky, je známy pomník Biela smrť, pripomínajúci bláznivú sáňkarskú výpravu troch pánov z roku 1909.

- Po severnom úbočí vrcholu je vedená Štolpišská cesta, po južnom úbočí zase Nová cesta. Na hrebeni sú jednotlivé stupňovité terasy, okolo vrcholu zase rozličné tvary zvetrávania žuly.


>>> VODNÁ NÁDRŽ BEDŘICHOV


- Vodná nádrž Bedřichov, nazývaná tiež Bedřichovská priehrada či Priehrada na Čiernej Nise, je najvyššie položená priehrada Jizerských hôr. Leží v katastri obce Bedřichov na Čiernej Nise.

- Koruna jej hrádze leží v nadmorskej výške 775,26 m n. m., hrádza je 340 m dlhá a 23,5 m vysoká. Bola stavaná v rokoch 1902–1909 Vodným družstvom k regulovaniu riečných tokov a k stavbe priehrad v povodí Zhořeleckej Nisy k ochrane proti povodniam a úpravu prietoku v suchých obdobiach, dnes naviac napája tri vodné elektrárne a slúži tiež k rekreácii a rybareniu.

- Po katastrofálnej povodni 30.–31. júla 1897 bolo za účelom zabránenia ďalších takých pohromách založené miestnými priemyslníkmi Vodné družstvo k regulovaniu riečných tokov a k stavbe priehrad v povodí Zhořeleckej Nisy.

- Hlavným projektantom priehrady bol prof. Otto Intze s dr. Lepplou z Berlína. Stavba hrádze bola zverená firmám Aeckermann z Klagenfurtu a W. Relle und Neffe, W. Streitzig und CO, a začala v roku 1902 výkopovými prácami.

>>> HORA ŘÍP


- Hora Říp je so svojimi 460,8 m n. m. už z ďaleka viditeľný a výrazný vrch štyri kilometre južne od Roudnice nad Labem. Kedysi udávaná výška 455 m n. m. je výškou geodetického bodu, nie najvyšším miestom.

- Jeho vrchol sa nachádza v katastrálnom území Mnetěš. Vrchol Řípu s románskou rotundou svätého Jiří vystupuje asi 200 metrov nad okolnú plochu krajiny. Říp je pamätné miesto českej mytológie a histórie. Podľa povesti sem prišiel praotec Čech, prehliadol okolnú krajinu a rozhodol sa tu usadiť. Kopec Říp s rotundou je chránený ako národná kultúrna pamiatka.

- Na vrchole hory stojí románska rotunda sv. Jiří, pôvodne zasvätená svätému Vojtěchovi. Prvýkrát je pripomínaná v roku 1126, kedy nechal knieža Soběslav I. stávajúci kostolík opraviť a rozšíriť na pamäť víťazstvá proti nemeckému kráľovi Lotharu III v bitke u Chlumce.

- Na vrchol vedie niekoľko označených turistických ciest. V roku 1907 bola v susedstve rotundy postavená turistická Boumova chata, ktorá dodnes slúži ako výletná reštaurácia. Na stene chaty je pripevnený patriotický nápis „Čo Mohamedov Mekka, to Čechov Říp“.

>>> PRACHOVSKÉ SKÁLY


- Prachovské skály sú pieskovcová skalná oblasť, prírodná rezervácia a súčasť Chránenej krajinnej oblasti Český raj, ktorá sa rozkladá zhruba 5 až 7 km severozápadne od Jičína medzi Prachovom, Pařezskou Lhotou, Dolním Lochovom a Blaty v Královéhradeckom kraji.

- Sú tu archeologické nálezy dokazujúce, že ľudia tu žili už v praveku od doby kamennej. Celá oblasť skál bola prírodnou pevnosťou slovanských kmeňov, len na niekoľko miestach doplnená valmi. Vovnútri potom vznikali prvé sídliská.

- Teraz sú tu pre turistov vytvorené tri prehliadkové okruhy. Turistická sezóna tu trvá od 1. apríla do konca októbra. Prístup do skál je spoplatnený. Horolezci majú možnosť zakúpiť permanentku za zvýhodnenú cenu a môžu sa pohybovať i mimo vyznačené cesty, musia byť avšak členmi ČHS alebo UIAA. V skalách sa nachádza rada upravených, rôzne pomenovaných vyhliadok. Uprostred skalnej oblasti sa nachádza prírodné kúpalisko Pelíšek.

- K prvému zdokumentovaniu celého komplexu skál došlo už v roku 1874. Profesor jičínskeho gymnázia Antonín Zefyrin Maloch pomocou kompasu a metódou krokovania vytvoril podrobný plánok. Výsledkom jeho práce mala byť detailná mapa, ktorá však nikdy nebola dokončená.




>>> OŘEŠNÍK

- Ořešník je významný vrchol Smědavskej hornatiny, nachádzajúci sa vo vzdialenosti dvoch kilometrov južným smerom od mesta Hejnice vo Frýdlantskom výbežku na severe Českej republiky. Vrchol má podobu nesúmerne vrcholovej skaly z porfyrickej žuly až granodioritu.

- Ořešník je prevažne zalesnený, a síce bučinami až suťovými lesmi s klenmi, jedľami alebo tismi červenými. V ostatných častiach sa nachádzajú smrčiny. Nájsť je tu možné jedincov mliečivca alpského.

- Kríž na vrchole stojí na vrchole nepretržite od roku 1813, kedy ho na vrchole vztýčili františkáni. V roku 1819 sa pri obnove kríža zrútili dvaja bratia (zrejme rádoví).

- Na Ořešník vedie od vlakovej stanice v Hejniciach na regionálnej železničnej trati z Raspenavy do Bílého Potoka červene značená turistická cesta. Výstup je pomerne náročný, celá trasa meria 3,5 km.


>>> PŘÍHRAZSKÉ SKÁLY


- Příhrazské skály sa nachádzajú východne od mesta Mnichovo Hradiště, južne a západne od obce Příhrazy v okrese Mladá Boleslav. Je tu komplex skalných miest na okraji pieskovcovej skalnej plošiny. Dominantou je skalný útvar pomenovaný Kobylia hlava.

- Prírodná rezervácia Příhrazské skály tu bola vyhlásena v roku 1999, dôvodom ochrany je významný komplex skál, prirodzené a poloprirodzené lesné spoločenstvá, geomorfologicky cenné územie.

- Příhrazská vrchovina spadá pod Vyskeřskou vrchovinu v rámci Jičínskej pahorkatiny. Najvyšším miestom oblasti je s 463,5 m n. m. kopec Mužský. Tento nezalesnený vrchol žily olivinickej nefelinitu je tektonickou krou približne o pol stupňa uklonenou k juhovýchodu.

- Příhrazské skály sú významnou horolezeckou lokalitou. V databázi Českého horolezeckého zväzu je v sektore Příhrazy evidovaných takmer dve sto pieskovcových veží a ďalších skalných útvarov, na ktorých je vyznačená viac než tisícovka lezeckých ciest. Pokiaľ ide o obtiažnosť, takmer polovica týchto ciest, celkom 453, je klasifikovaná stupňom č. 6 UIAA.



>>> HRUBOSKALSKO


- Hruboskalsko je prírodná rezervácia vyhlásená 22. apríla 1998. S plochou 219,2 ha patrí k najväčším skalným mestám v Chránenej krajinnej oblasti Český raj. Dôvodom ochrany je rozsiahlé skalné mesto so zachovalými reliktnými bormi.

- Je to jedna z najpôvodnejších českých horolezeckých oblastí, k najznámejším vežiam patrí Kapelník, Lebka, Maják a Osudová. Medzi českým horolezeckým zväzom a Správou Chránenej krajinnej oblasti Český raj je uzavretá dohoda, ktorá zahrňuje podmienky lezenia na pieskovci.

- Hruboskalské skalné mesto je tiež významná turistická oblasť. Medzi najznámejšie pamiatky patrí zámok Hrubá skála, ktorý bol postavený na skalnom masíve už v 14. storočí a hrad Valdštejn. Na skalných masívoch je vybudovaných mnoho vyhliadkových miest ako je Mariánska vyhliadka, vyhliadka na Kapelu, vyhliadka u Lvíčka a ďalšie, odkiaľ môžu návštevníci pozorovať impozantné skalné útvary a veľmi často i horolezcov zdolávajúcich okolné veže.

- Prírodná rezervácia Hruboskalsko sa nachádza v Libereckom kraji 3 kilometre od mesta Turnov. Leží medzi obcami Sedmihorky, Hrubá Skála a Kacanovy. Nadmorská výška sa tu pohybuje medzi 265–420 m. Hruboskalské skalné mesto je najcennejším skalným mestom v Chránenej krajinnej oblasti Český raj.

>>> PALIČNÍK


- Paličník je vrcholové skalisko nachádzajúce sa v severných Čechách v pohorí Jizerské hory. Nadmorská výška hory je 944 metrov. Vrchol je sprístupnený kamennými schodmi a vyhliadkovou plošinou zabezpečenou zábradlím.

- Od dreveného kríža je rozsiahlý výhľad do údolia Smědé, a najvýznamnejšie vrcholy Jizerských hôr napr. na protejšiu Jizeru, susedný vrchol Tišina a skalnaté vrcholy Frýdlantského cimbuří a Ořešníku.

- Vrchol je najdostupnejší z obce Bílý Potok, presnejšie z jej hornej časti od reštaurácie Bártlova bouda. Odtiaľ vedie údolím Hájeného potoka žlto označená cesta.

- Druhou možnosťou je výstup zo Šindelového dolu po zelenej značke na rozcestí označených ciest Předěl. Odtiaľ po úbočí Klínového vrchu (972 m) na Paličník.

>>> JEŠTĚD


- Ještěd (1012 m n. m.) je hora na severe Česka, juhozápadne od Liberca, najvyšší vrchol Ještědsko-kozákovského hrebeňa. S prominenciou 517 metrov (prevýšenie od sedla v Jeřmanicích, ktoré ho oddeľuje od Jizerských hôr) ide o jedenástu najprominentnejšiu horu v Česku.

- Na vrchole sa nachádza známy televízny vysielač v technicistnom architektonickom štýle; v dolnej časti vysielača je umiestený hotel a reštaurácia. Na Ještěd vedú lanovky, na svahoch je lyžiarské stredisko. Tesne pod Ještědom sa nachádza Horní Hanychov, najzápadnejšia mestská časť Liberca.

- Ještěd bol vždy dominantou severných Čiech a symbolom kraja pod ním. Prvý kríž na vrchole bol vztyčený údajne už v roku 1737, bol kamenný a vydržal až do roku 1812, kedy bol povalený. Napriek tomu však tradícia krížov na vrchole pokračovala ďalej, i keď po roku 1834 už len krížmi drevenými. V roku 1838 bol na vrchole postavený pamätník na pamiatku návštevy Adély Rohanovej, nazývaný dodnes Rohanský kameň. Tento kamenný objekt stojí na niekdajšej hranici medzi Rohanským a Clam-Gallasovským panstvom.

- Lyžiarské stredisko na Ještědu ležiace vo výške 540–1000 m je pravdepodobne najprístupnejším takým areálom v celých Čechách – na okraj areálu totiž jazdí električková linka z mesta Liberca.